Cieľom projektu DIALÓGY EURÓPSKYCH OBČANOV je:
- Vytvorenie kontaktov na inštitucionálnej a osobnej úrovni zúčastnených
- Rozvoj medzikultúrnych komunikačných kanálov
- Rozvoj obchodných a podnikateľských kontaktov
Na Európskej úrovni očakávame :
- Zvyšovanie povedomia o právach, hodnotách a príležitostiach vyplývajúce z členstva v EÚ;
- Zvýšenie záujmu o zapojenie sa do rozhodovacích procesov EÚ;
- Zvýšenie záujmu o aktívnu účasť na tvorbe politiky EÚ.
Realizácie projektu za zúčastnia partneri zo štyroch štátov : Slovenska, Rumunska, Maďarska a Srbska. Projekt má dve etapy. Prvá etapa je zameraná na dobrovoľné, širokospektrálne zapojenie sa obyvateľov z územia jednotlivých partnerov do diskusie na témy:
Význam a dosah politík EÚ na každodenný život občanov
Výhody, ktoré mi prinášajú hodnoty, práva a príležitosti vytvorené EÚ
Ako môžem prispieť k rozvoju Európskeho priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
Ako vplývajú príslušné rozhodovacie právomoci a prebiehajúce európske politiky na lokálnu situáciu a na miestne otázky s európskym rozmerom
Súčasťou je aj generovanie spoločných projektových zámerov a prezentácia regiónov partnerov. Na tento účel je vytvorená web stránka projektu s prepojením na sociálne siete, ktorá bude obsahovať prezentáciu jednotlivých parterov a ich regiónov a tiež diskusné fóra na jednotlivé témy projektu.
Druhou etapou bude osobné stretnutie 120 zástupcov partnerov v obci Peder ktorého cieľom bude nadviazanie osobných kontaktov, vzájomné spoznanie sa, osobné prediskutovanie tém a spoločných návrhov projektov, Uskutoční sa burza projektových zámerov a dôjde aj k podpisu partnerskej dohody medzi obcou Peder a Nuşfalău (Syilágynagyfalu) . Podpisom partnerskej zmluvy sa vytvorí rámec na dlhodobú spoluprácu týchto obcí na kultúrnej, spoločenskej aj ekonomickej a podnikateľskej úrovni, ktorá bude otvorená aj pre ostatných partnerov projektu, prípadne aj pre ďalších partnerov v budúcnosti.
PARTNERI PROJEKTU
Obec Peder
Obec Peder bola v stredoveku prosperujúcou obcou , už v roku 1317 tu bol kostol. Počas Tureckej nadvlády patrila po správu Sedmohradských kniežat a tak sa vyhla pustošeniu tureckých oddielov aj oddielov kráľovských vojsk. V rokoch 1712 -1720, pravdepodobne v dôsledku epidémie sa úplne vyľudnila a preto ju bolo potrebné znovu zaľudniť. Stalo sa to usadením reformovaných Maďarov v priebehu 18.storočia. V roku 1772 tu žilo už 9 nevoľníkov a 9 želiarov.
Na prelome 19. a 20.storočia sa ani Peder nevyhol vlne vysťahovalecstva do Ameriky. Väčšina vysťahovalcov sa po rokoch vrátila, ale našli sa aj takí , ktorí v Amerike zostali. V roku 1944 aj z Pedera deportovali židov. Po niekoľkých mesiacoch vo februári roku 1945 červená armáda zhromaždila mužov z obce a 14 z nich odvliekla na nútené práce do Ruska. Časom sa časť z nich vrátila ale dvaja tam zahynuli.
V 60-tych ale hlavne v 70-tych rokoch sa aj z Pedera odsťahovalo množstvo mladých ľudí , lebo tu platila stavebná uzávera. Mnohí z nich sa usadili v blízkych mestách napríklad v Moldave. Od roku 1981 sa tu dá znovu stavať, ale pokles obyvateľstva sa zatiaľ neporadilo úplne zastaviť.
Felsődobsza
Na území obce žili ľudia už dobe bronzovej. Potvrdzujú to archeologické nálezy z viacerých období na kopci Várdomb nad obcou, ktoré sú umiestnené v Národnom múzeu. Názov obce vo forme Dubuchya poznáme z listiny z roku 1500. Vieme však že obec existovala už na začiatku 13.storočia. Bola to obec zriadená nemeckými prisťahovalcami a spolu s viacerými susednými obcami patrila pod správu Viszolyského notárstva.
V roku 1422 tu bývalo 22 poddaných. V roku 1635 obec zrovnali zo zemou Turci a následne začiatkom 18 storočia sa znovu zaľudnila a bol tu v prevádzke aj prosperujúci mlyn. Na začiatku 19 storočia tu bolo viac ako 100 domov a skoro 1000 obyvateľov. Rozšírilo sa tu pestovanie a spracovanie viniča a chov oviec.
Elektrinu do obce zaviedli v 30-tych rokoch 20. storočia, následne v obci pribudol bitúnok a radnica. Modernizovala sa elektráreň vybudovaná v roku 1911 na Hornáde, ktorá funguje dodnes. Sporiteľňa (Takarékszövetkezet) založená po roku 1945 bola dlho dôležitou súčasťou hospodárskeho života obce. Neskôr stále viac obyvateľov našlo svoje uplatnenie v priemyselných podnikoch v blízkych mestách.
Nuşfalău (Syilágynagyfalu)
Slovanské alebo avarské pohrebisko, sídlo rodu Bánffyovcov, kostol z XV storočia, škola zo XVI storočia- toto všetko ponúka jediná obec Szilágynagyfalu. Prvá zmienka o obci je z roku 1213, v roku 1660 v dôsledku vojen a epidémií sa obec takmer celkom vyľudnila, ale postupne sa zregenerovala. Jeho obyvatelia sú pohostinný.
Szilágynagyfalu - rumunsky Nuşfalău leží v západnej časti župy Szilágy na významných križovatkách ciest vedúcich popri rieke Berettyó, ktorá patrí do povodia Tisi vo výške 215 metrov nad morom. Rozloha katastra je 3670 hektárov podľa sčítania obyvateľov v roku tu žilo 3365 ľudí. Je treťou najväčšou obcou v župe. Žijú tu reformovaní maďari a od roku 1968 je správnym centrom štyroch obcí - Szilágynagyfalu, Szilágybagos, Szilágyborzás a Bürgezd. Na tomto území před príchodom maďarov žli Avari a Slovania. Ich prítomnosť dosvedčujú pohrebné mohyly – kurgany v katastri obce a tiež množstvo názvov vodných tokov a obcí ako Kraszna, Bisztra, Kaznacs a podobne.
Сентa - A zentai Délibáb MME
Maďarské kultúrne združenie v Zente vzniklo v roku 1992 ako združenie na zachovanie tradícií. Momentálne máme 18 členov. Počas nášho fungovania sme sa zúčastnili množstva vystúpení doma aj v zahraničí, kde sme dosiahli pekné úspechy, čím sme dôstojne reprezentovali naše rodné mesto. V rámci našich možností sa snažíme vyhovieť každému pozvaniu. Našim cieľom je zachovanie tradícií a ich prezentácia nielen pozdĺž rieky Tisa ale aj v zahraničí.Doma sme sa zúčastnili už množstva podujatí- každoročne v septembri na dňoch mesta, na krstoch kníh, zahájeniach výstav, na programoch v obdobiach Vianoc a Veľkej noci, na dožinkách, na sviatkoch posvätenia chleba, na výročnej schôdzi Červeného kríža, a tiež na základe žiadosti primátora mesta na viacerých zahájeniach zasadnutí mestkého zastupiteľstva. Od roku 1993 sa každoročne zúčastňujeme stretnutí folklórnych skupín Durindó, kde dosahujeme pekné výsledky. Viackrát sme hosťovali na podujatiach v mestách Budapest, Kecskemét, Gödöllő, Csorvás, Kecel, Hódmezővásárhely, Mórahalm, Deszk, Csátalj, Debrecen a Szászhalombatta. Všade sme sa snažili prezentovať program na čo najvyššej úrovni. Od roku 2007 sme členom Kultúrneho združenia vojvodinských maďarov ( Vajdasági Magyar Művelődési Szövetség )
Naše doterajšie ocenenia:
- 1995 Bubyi- Maďarsko zlatá medaila v medzinárodnej súťaži folklórnych skupín
- 1998 - zlatá medaila na folklórnej súťaži Vass Lajosa Tým sme sa dostali na stretnutie folklórnych skupín Karpatskej kotliny v Budapesti.
- 2001 Prvé miesto v súťaži Gazda Ág v Oromhegyesi. Ako odmenu sme dostali pozvanie primátora Budapesti do hlavného mesta
- 2004 V Szolnoku sme získali ocenenie Magyar Zászló érdemrend
- od roku 2004 do 2006 sme získali prvé a druhé miesto na „svadobnom stretnutí” v Csorvási
- v roku 2004, 2005 a 2007 na stretnutí folklórnych skupín Durindó sme sa umiestnili na poredných miestach a tak doporučili náš súbor na vystúpenie v galaprograme podujatia.
- v roku 2006 v súťaži foklórnych skupín Kóta sme dosiahly výborné hodnotenie
- od roku 2009 do 2011 sme sa pravidelne zúčastňovali na podujatí Balkan-Folk-Feszt v Bulharsku
- V roku 2013 sme sa dostali do semifinále súťaže folklórnych skupín v Kevi.
Našim ďalším cieľom je dosahovať stále lepšie výsledky a prostredníctvom nich prezentovať naše rodné mesto Zenta.
